FILMOVÉ KATEGÓRIE
Globalizácia: víťazi a porazení | Máte právo vedieť | Rómovia medzi nami | Democracy report | Ženským hlasom | Strety a stretnutia kultúr | Jeden svet deťom
Anotácie filmov podľa jednotlivých kategórií, ktoré sa budú premietať na regionálnom festivale Jeden svet v Prievidzi. Zoznam všetkých filmov nájdete tu.


GLOBALIZÁCIA: VÍŤAZI A PORAZENÍ   | top
Životné prostredie v súboji s pokrokom a vývojom technológií, skutočná potreba a prebytok, hlad a svet presýtený produktmi a ten istý svet, len o pár rovnobežiek ďalej, trpiaci nedostatkom, stroje verzus ľudská práca, atď... Aké filmy obsahuje sekcia s názvom Globalizácia: víťazi a porazení by sa dalo výstižne pomenovať poskladaním názvov jednotlivých titulov. AIDS očami mladých – Stratená rovnováha – Zmluva s diablom – Robotníkova smrť – Nasýtime celý svet... Vo všetkých sa autori titulov zamýšľajú nad tým, ako globalizácia paradoxne opäť rozdeľuje svet. Na víťazov a porazených.

Tambogrande / Tambogrande: Mangos, Murder, Mining
Ernesto Cabellos, Stephanie Boyd / Peru / 2006 / 85 min.
Režisérske duo Stephanie Boydová a Ernesto Cabellos sa vydali do Peru urobiť dokument o boji tamojších roľníkov proti skorumpovanej vláde a zahraničným ťažobným spoločnostiam. Do Tambogrande prišli pred desiatkami rokov noví osadníci, aby suché pláne premenili na sady a polia. Hlboko pod ich domami a sadmi však bolo objavené nálezisko drahých kovov, čo prilákalo zahraničné ťažobné spoločnosti, akou je i kanadský Manhattan. Napriek uisťovaniu o bezpečnosti ťažby dochádza vždy v určitej miere ku kontaminácii pôdy a vody. Ľudia sú potom nútení vysťahovať sa ďaleko od svojho rodiska, aby uvoľnili priestor na ťažbu. V krajine preto už niekoľko rokov prebiehajú demonštrácie v snahe o vyhlásenie referenda, či uprednostniť ťažbu, alebo poľnohospodársky spôsob života. Režisérom sa nakoniec podarí získať si dôveru niektorých domácich obyvateľov a v rozhovoroch s nimi zaznievajú jednoduché, ale presné argumenty, prečo je pre tamojšie obyvateľstvo nález „hrudy zlata pod ich domom“ tragédiou. Zo zlata a striebra sa nenajedia. Raz sa toto „bohatstvo“ vyťaží a ostane len zdevastovaná krajina a kontaminovaná pôda. Naopak rastliny predstavujú nekonečný kolobeh života. Tento názor spája tisíce Peruáncov. Predchádzajúci film z dielne Cabellosa a Boydovej – Choropampa – získal ocenenie na festivale Jeden svet v Prahe roku 2003.
SOBOTA 16.02.08 | 15:00 | Dom kultúry v Prievidzi

Zmluva s diablom / A Killer Bargain / Nar tilbud draber
Tom Heinemann / Dánsko / 2006 / 57 min.
Kupovať viac a lacnejšie. Na prianie zákazníkov odpovedajú veľké obchodné spoločnosti dohodami s výrobcami z krajín tretieho sveta. Severozápadná India je tradičným regiónom pestovania bavlny. Tamojšie rodiny sú od jej pestovania a predaja úplne závislé, a tak sa snažia zažehnať akékoľvek nebezpečenstvo neúrody hneď v zárodku. Dôverujú najmä zahraničným chemikáliám na ničenie škodcov. Preto ich na svoje polia striekajú niekoľkokrát častejšie, než sa odporúča. Pribalený leták s informáciami varuje pred častým použitím, je však iba v dánčine – a to i napriek tomu, že tieto druhy pesticídov sú v krajinách Európskej únie zakázané. Ani ich výrobca, firma Cheminova, ich nepoužíva v Dánsku, ale len v Indii. Následky používania lacnejších pesticídov sú počtom mŕtvych často porovnateľné s počtom obetí ktorejkoľvek vojny. Dánskym chemickým spoločnostiam to však príliš nevadí. Vedenie obchodného reťazca nakupujúceho v Indii bavlnu je po zhliadnutí dokumentu šokované, ale nízke ceny sú ich hlavnou reklamou. Riešenie sa akoby opäť vracalo k prianiu zákazníka. Ten ale väčšinou netuší, čo sa skutočne skrýva za prehlásením firmy, že sa riadi vysokými etickými, ekologickými a morálnymi štandardmi.
PIATOK 15.02.08 | 15:00 | Dom kultúry v Prievidzi


MÁTE PRÁVO VEDIEŤ   | top
Máte právo vedieť je sekcia zostavená z výberu filmov, ktoré sa snažia dostať pod povrch jedno-vetných oznámení o dianí vo svete, ktoré zaznievajú v správach. Púšťajú sa za tým, čo sa skrýva pod fasádou politických deklarácií, približujú verejnosti viac pohľadov na udalosti, ktoré sa v médiách spomínajú, ale neobjasňujú. Práve po príčinách, následkoch, okolnostiach a dopadoch jednotlivých udalostí sa snažia pátrať tieto dokumentárne filmy a umožňujú nám tak dozvedieť sa viac. V tejto sekcii diváci uvidia 11 filmov.

Barma: tajná vojna / Burma’s Secret War
Sarah Macdonald / UK / 2006 / 49 min.
Po vzore vojnových spravodajcov podniká skúsený dokumentarista Evan Williams cestu do pohraničných oblastí Barmy. Má v úmysle zostaviť čo najkomplexnejšiu správu o situácii, ktorú by sme pravdepodobne nazvali vojnou, i keď takéto označenie oficiálna barmská propaganda nepripúšťa. Vojenský režim nabral koncom osemdesiatych rokov druhý dych a pritvrdil v boji proti akejkoľvek opozícii. Národná liga za demokraciu, ktorá vyhrala v roku 1990 voľby, nebola pripustená k prevzatiu moci a jej predstavitelia, vrátane vedenia strany na čele s Aun Schan Su Ťij, boli uväznení. Dnešný odboj však predstavujú predovšetkým etnické menšiny, ktoré sa chcú osamostatniť. Potláčanie týchto snáh hraničí s genocídou, ktorej obeťami sa stávajú obyčajní dedinčania, ktorým často neostáva nič iné ako únik do džungle a pokus dostať sa za hranice do utečeneckých táborov. Williams sa pridáva ku guerillovej skupine a na vlastnej koži zažíva, v akých podmienkach títo ľudia žijú. V Rangúne kontaktuje prívržencov Národnej ligy za demokraciu, ktorí stretnutím so zahraničným reportérom riskujú, že budú zatknutí. Autentické zábery života v strachu kontrastujú s televíznym spravodajstvom o vojenských prehliadkach a údajnom pokroku krajiny.
PIATOK 15.02.08 | 18:00 | Dom kultúry v Prievidzi

Neželaná minulosť / No Past to Speak of
Jeremy Gans / Kanada / 2006 / 55 min.
Dokumentárna snímka Neželaná minulosť odhaľuje šokujúce znásilňovanie detí v Južnej Afrike. Režisér Jeremy Gans v nej sleduje príbeh päťmesačného dievčatka Vyanny, ktorá bola brutálne znásilnená v jednom z johannesburských slumov. O desať dní neskôr sa jej ujala Claudia Fordová, britská vedkyňa, žijúca niekoľko rokov v Južnej Afrike. Sledujeme príbeh malej Vyanny i jej adoptívnej matky. Fordová sa rozhodla poskytnúť dieťaťu nielen lásku a potrebnú starostlivosť, ale zároveň bojovať proti stigme, ktorú spoločnosť prisúdila jej znásilnenej dcérke. Film ju sleduje i pri jej kampani za boj proti juhoafrickým predsudkom a falošným mýtom. Snaží sa tiež odpovedať na otázku, prečo je práve v Južnej Afrike znásilňovanie detí rozšírené ďaleko viac ako kdekoľvek inde na svete. Prostredníctvom rozhovorov s juhoafrickými vedcami a aktivistami režisér postupne odhaľuje strašné mýty, ktoré sú v juhoafrickej spoločnosti rozšírené. Ešte šokujúcejšie sú dôkazy o tom, že na rozširovaní týchto klamstiev sa významne podieľajú i juhoafrické média.
PIATOK 15.02.08 | 17:00 | Dom kultúry v Prievidzi

O vojne a mieri / A Story of People in War and Peace
Vardan Hovhannisyan / Arménsko / 2006 / 70 min.
Vardan Hovhannisjan mal ako novinár v priebehu piatich dní zaobstarať správu o boji v prvej línii v karabašskej vojne, ale nakoniec tam ostal dobrovoľne štyri roky. Keď sa ho syn niekoľko rokov po vojne opýtal, či bol vojakom, nevedel ako odpovedať. Chcel zabudnúť a odrazu sa jeho spomienky vrátili. Zložitosť otázky i odpovede súvisí s dôvodmi, prečo táto vojna vôbec vznikla a za čo v nej ľudia bojovali. Hovhannisjan sa vydáva za ostatnými spolubojovníkmi a pýta sa ich na pocity späté s minulosťou. Politický kontext takmer vynecháva, takže výsledný obraz nevypovedá len o tejto vojne, ale o všetkých ozbrojených konfliktoch, v ktorých sa vinou nestabilnej situácie stávajú zo susedov nepriatelia. Od profesionálnych vojakov sa títo bojovníci líšia práve vzťahom k svojim protivníkom. Ich vojnové „jazvy“ sú ale zároveň podobné traumám, ktoré si z vojny prinášajú profesionáli. „Všetci sme poznamenaní vojnou,“ vraví Hovhannisjan a jeho rozhovory s tými, ktorých sa mu podarilo nájsť, to potvrdzujú. Na trpkú minulosť nie je možné zabudnúť a jej stopy sa vždy niekde prejavia, či už v poznamenanej psychike, v narušených rodinných vzťahoch alebo v snahe zabudnúť. Tá ale nič nevyrieši.
STREDA 13.02.08 | 15:00 | Dom kultúry v Prievidzi


RÓMOVIA MEDZI NAMI   | top
V sekcii Rómovia medzi nami sú všetky tituly, až na jeden, zo slovenskej, či českej produkcie. V každom sa tvorcovia snažia poukázať na to, že napriek tomu, že téma Rómov a ich spôsobu života je v našej väčšinovej spoločnosti stále horúca a neustále osciluje okolo osi politicko-sociálnych problémov a prispôsobivosti, stále sa málo hovorí o spôsobe života Rómov, o ich identite a hodnotách v kontexte súčasnej spoločnosti, o konkrétnych podmienkach, v ktorých reálne žijú. Zo všetkých filmov v tejto sekcii majú diváci vzácnu možnosť dozvedieť sa čoraz viac o romipen – teda o podstate „rómskosti“ alebo ako hovorí režisér jedného z nich (Ghetto No.1). I. Pokorný: „Zmyslom dokumentu je nahliadnuť a nechať nahliadnuť za jednu neviditeľnú, ale bolestivo citeľnú hranicu v srdci bezhraničnej Európy".

Čierne slovo / Black Word / Kálo Láv
Róbert Kirchhoff / SR / 1999 / 37 min.
Film Čierne slovo je pokusom o nahliadnutie do neznámeho sveta slovenských Rómov, o ktorých takmer nič nevieme či nechceme vedieť, hoci žijú medzi nami a predsa na okraji spoločnosti. Do rómskej osady Hermanovce na východnom Slovensku prichádza výtvarník Fero Guldan, aby s jej obyvateľmi prežil niekoľko dní a pokúsil sa vyniesť na povrch fragmenty z ich života. V ich domácom prostredí rozprávajú o svojom odmietanom národe a pokúšajú sa pomenovať najnaliehavejšie problémy, ktoré môžu byť príčinou neradostného stavu, v ktorom sa dnes slovenskí Rómovia ocitajú. Učiteľ, maliar, novinár, hudobník či nezamestnaný prejavili vôľu stať sa plnohodnotnými členmi spoločnosti. Rozprávajú o romipen – o podstate rómstva, rómskosti. Napriek inému kultúrnemu modelu, ktorý rešpektujú, si dokázali udržať pôvodnú kultúrnu a existenčnú paradigmu, vychádzajúcu z ich koreňov. Ich pohľady, názory sú konfrontované so životom obyvateľov jednej z najbiednejších rómskych osád v tejto krajine. Takže nehovoria len o sebe, ale najmä o svojom národe, ku ktorému sa hlásia a ktorý reprezentujú. Neobyčajná expedícia do vlastnej krajiny sa tak stáva intímnou cestou do rómskeho sveta a výpoveďou o identite a o pocite izolovanosti. Obrázky z osady sa striedajú s portrétmi Rómov žijúcich medzi majoritným obyvateľstvom.
STREDA 13.02.08 | 17:00 | Dom kultúry v Prievidzi

Deti vetra I – ...vydali sa na cestu / Children of the wind I
Martin Slivka / SR / 1990 / 28 min.
Prvá časť 13-dielneho koprodukčného seriálu dokumentárnych filmov o minulosti, súčasnosti a budúcnosti rómskeho etnika na európskom kontinente. Rómska ľudová hudba. Kočovníci, vozy. Rómska osada, život v nej, kameramani. Nezhody Rómov s políciou. Dobové písomné dokumenty. Malý Egypt v blízkosti Peloponézu. Kláštory na hore Atos, cenné historické správy o Rómoch. Zrúcaniny v stredovekých európskych mestách. Hľadanie pôvodu Rómov v písomných a architektonických pamiatkach. Rôzne typy Rómov, antropologická rozličnosť, geografické delenie. Archívne zábery zo života kočovných Rómov. Súčasní kočovníci. Rómski nomádi na luxusných autách. Rumunskí, grécki Rómovia, osada, stany, spoločný oheň. Vyhradené táborisko pri meste Solun v Grécku. Príprava stanov na zimu. Spoločenské priestory tábora, deti. Usadení Rómovia na Balkáne, stany pri dome. Interiér karavanu. Rozhovory s Rómami. Anglickí kočovní Rómovia – Gipsies, stretnutie v mestečku Applebee. Táborisko účastníkov, kone, atrakcie, turisti. Podkúvanie koňa. Jarmok koní. Dostihy a omnoho viac...
SOBOTA 16.02.08 | 14:00 | Dom kultúry v Prievidzi

Deti vetra II – ...nenašli domov / Children of the wind II
Martin Slivka / SR / 1990 / 27 min.
Dokumentárny film o Rómoch Európy. Rómsky sláčikový orchester. Rómska osada. Jaskyňa, príbytky španielskych Rómov v okolí Granady, biele priečelia a komíny. Rómske osady v rôznych krajinách Európy, bieda v dedinských kolóniách, hlinené a trstené chatrče, otvorené hlinené pece. Kováčska dielňa, výroba tehál, náradia. Mestské kolónie. Mesto Skopje, rómska kolónia Šuto, škôlka, banka, zubár, futbalisti. Zber šrotu. Trh, rómski obchodníci. Príprava stravy na otvorenom ohni. Príprava ježa – obľúbeného jedla na Balkáne. Bohato prestretý stôl. Zábava Rómov a omnoho viac...
SOBOTA 16.02.08 | 14:30 | Dom kultúry v Prievidzi


DEMOCRACY REPORT   | top
Pojem demokracie ako takej Slovákom už možno zovšednel, napriek tomu, že to nebolo až tak dávno, čo v našej krajine bolo udávanie, nespravodlivé procesy, pomaranče na prídel, zatváranie za prejavenie názoru a všadeprítomný strach bežnou vecou. Dnes sa mnoho z krajín, ktoré nastúpili na cestu demokratického politického zriadenia postupne dožaduje naplnenia jeho zásadných princípov. Stále však je mnoho takých (v tejto festivalovej sekcii je zastúpených sedem z nich), kde demokracia nie je vôbec samozrejmosťou, kde je len deklarovaným postojom novodobých vlád, ale nie v praxi napĺňanou nevyhnutnosťou. Diváci uvidia ako ťažko sa aj dnes o demokraciu bojuje a ako sa toto slovo odlišným spôsobom skloňuje a uplatňuje v Azerbajdžane, Rusku, Čečensku, Číne, Kongu či Bielorusku.

Ako sa robí revolúcia / How to Plan a Revolution
Ivan O’Mahoney / UK / 2006 / 60 min.
Rovnako ako na Ukrajine, v Srbsku či Gruzínsku sa i v Azerbajdžane v novembri 2005 rozpútala vlna odporu. Skupina mladých aktivistov začala podľa vzoru svojich kolegov v zahraničí pripravovať masové demonštrácie, ktoré mali v krajine viesť k zvrhnutiu autoritatívneho režimu. Na niekoľkých pokojných zhromaždeniach zneli heslá volajúce po právach a slobodách občanov. V štáte sa formovala opozícia a s napätím sa očakávali voľby. Na rozdiel od oranžovej revolúcie na Ukrajine, revolúcie ruží v Gruzínsku či „buldozérovej“ revolúcie v Srbsku však dianie v Azerbajdžane uniklo pozornosti západných politikov i médií. Práve ich podpora bola však pre úspech nutná. Do predvolebnej atmosféry má divák možnosť vstúpiť po boku dvoch hlavných predstaviteľov opozície, Murada a Emina. Film ukazuje prípravu nenásilnej revolúcie, od školenia aktivistov ich úspešnými gruzínskymi kolegami, cez politické vyjednávanie až po organizovanie pozorovania volieb. Približuje ale tiež metódy, ktorými sa režimy bránia zvrhnutiu, v tomto prípade bohužiaľ úspešne. Unikátny dokument natočený britskou televíziou BBC prehľadne hodnotí súčasnú politickú situáciu i jej príčiny a zároveň mapuje komplikovanú situáciu v Azerbajdžane z viacerých uhlov.
SOBOTA 16.02.08 | 16:45 | Dom kultúry v Prievidzi

Hlasujte za mňa / Please Vote for Me
Weijun Chen / Čína / 2006 / 55 min.
Prvý školský deň v čínskej základnej škole vyberú učitelia z prváčikov troch kandidátov na post „triedneho dozorcu“. Deti si z nich samy jedného zvolia. V krajine, kde o slobodných voľbách nemôže byť ani reč, si deti môžu vyskúšať, aké to je byť kandidátom či slobodným voličom. V triede, ktorú autori dokumentu sledujú počas celého predvolebného obdobia, boli navrhnutí dvaja chlapci a jedno dievča. Nevinná hra sa čoskoro mení na zákerný zápas hodný skutočných politikov. Prvými radcami malých kandidátov sú ich rodičia, ktorí berú nomináciu svojich detí snáď ešte svedomitejšie než ony samy. Na rad tak prichádzajú i nekalé praktiky, ako je uplácanie spolužiakov prísľubom nejakej funkcie, ohováranie protivníkov, lichotenie i vyhrážky a nakoniec i predvolebné darčeky. Dokument, ktorý budí úsmev na tvári a niekedy i hlasný smiech, zanechá v premýšľavom divákovi pravdepodobne i mrazivý pocit. Čo asi vyrastie z detí, ktorých detský svet je už tak skoro napadnutý prefíkanými spôsobmi dospelých? Film Hlasujte za mňa vznikol v rámci projektu „Prečo demokracia?“.
SOBOTA 16.02.08 | 18:00 | Dom kultúry v Prievidzi

Lekcia bieloruštiny / A Lesson of Belarusian / Lekcja białoruskiego
Mirosław Dembiński / Poľsko / 2006 / 51 min.
V roku 1990 vyhlásilo Bielorusko zvrchovanosť a rok nato, po rozpade ZSSR, i svoju úplnú samostatnosť. Na začiatku tohto obdobia vzniklo v Minsku národné elitné lýceum. Rok 1995, kedy k moci nastupuje Alexander Lukašenko, znamenal koniec slobody a demokracie v Bielorusku a začiatok ťažkých časov lýcea. V roku 2003 bola táto oáza slobody a pestovania bieloruského jazyka zakázaná. Študenti ani pedagógovia sa ale nevzdávali a vo výučbe i v šírení slobodomyseľných názorov pokračovali v ilegalite. A čo viac, začínali sa stále silnejšie búriť. Dokument je neobyčajne dynamickým popisom ťaživej situácie v súčasnom Bielorusku prostredníctvom pohľadu na najmladšiu generáciu študentov školy. Tí vstupujú do predvolebnej prezidentskej kampane v roku 2006 s nádejou, že nové voľby určite pomôžu zlepšiť ako politickú, tak i sociálnu úroveň krajiny. Režisér Mirosław Dembiński kombinuje rozhovory s mladými ľuďmi so sugestívnymi zábermi z priebehu volebnej kampane a „protest songami“. Film je nielen strhujúcou výpoveďou o situácii v totalitnom štáte, ale i dôkazom toho, že mladí ľudia majú silu ovplyvniť svoje životné podmienky a protestovať proti ubíjajúcej totalite.
ŠTVRTOK 14.02.08 | 17:00 | Dom kultúry v Prievidzi

Námestie / The Square / Ploscha
Jurij Chaščevatskij, Sjarhej Isakav / Bielorusko / 2007 / 87 min.
Dokument s vtipným komentárom popisuje situáciu v období pred i po posledných prezidentských voľbách v Bielorusku 2006. Popredný bieloruský dokumentarista sleduje osudy ľudí demonštrujúcich na námestí, zákroky polície, manipuláciu obyvateľov prostredníctvom televízie, cenzúru a najmä samotného Alexandra Lukašenka a jeho politickú „obratnosť“.
SOBOTA 16.02.08 | 20:00 | Dom kultúry v Prievidzi

Traja kamaráti / Three Comrades / Drie Kameraden
Masja Novikova / Holandsko / 2006 / 99 min.
Traja kamaráti Ruslan, Ramzan a Islam sa na začiatku deväťdesiatych rokov preháňajú ulicami čečenského mesta Groznyj s autorádiom pusteným na maximum. Niekoľko mesiacov nato je ale Ruslan ruskými vojakmi zatknutý a popravený. Ako druhý zomiera Ramzan – pri leteckom ostreľovaní. Posledný z troch kamarátov, lekár Islam, vojnu prežije len vďaka deportácii do Holandska. Práve v jeho novej zemi začína režisérka Masja Novikovová natáčať dokument o smutných osudoch troch veselých kamarátov. Snímka je založená predovšetkým na rozhovoroch s tými, čo prežili a ich spomienkach na osudy ústrednej trojice mužov. Čriepky z minulosti sú dopĺňané bohatým filmovým archívom, ktorý bol nájdený medzi pozostalosťami kameramana Ramzana. Snímka je veľmi cennou mozaikou intímnych spovedí, úprimných myšlienok ponižovaných občanov Čečenska a jedinečnou ukážkou absurdity, ktorá dokáže spôsobiť najvyššie možné utrpenie. Prináša neobyčajne autentický vhľad do centra masakrov i do života obyčajných ľudí žijúcich vo vojnovej zóne.
ŠTVRTOK 14.02.08 | 18:00 | Dom kultúry v Prievidzi

Záťah / The Operation / Die Massnahme
Kerstin Nickig / Nemecko / 2007 / 42 min.
Keď vyšiel Aljoša v decembri 2006 pred herňu, aby si pofajčil, ani vo sne mu nenapadlo, že ho zmlátia a noc strávi v policajnej cele. Nebol tam sám – podobne ako on ten večer skončilo najmenej 347 ďalších obyvateľov Blagoveščenska, mesta ležiaceho v autonómnej republike Ruskej federácie Baškirsku. Stali sa obeťami preventívneho policajného záťahu, nariadeného baškirským ministerstvom vnútra. Oficiálnym dôvodom tejto operácie bolo zníženie kriminality v meste. Ľudmila Alexejevna z moskovského Helsinského výboru to ale vidí inak: v období oranžovej revolúcie na Ukrajine sa ruské úrady údajne báli nepokojov v autonómnych republikách. Preto si „nanečisto“ skúšali, ako prípadné občianske neposlušnosti utlmiť hneď v počiatku. Praktiky policajného štátu však pokračujú zastrašovaním svedkov, výpoveďami zo zamestnania a kampaňami v médiách. Režisérka Kerstin Nickigová, autorka Milého Muslima, krátkej snímky z minuloročného Jedného sveta, sa po Čečensku zameriava na ďalšiu oblasť v Rusku, kde ľudia musia bojovať za svoje základné práva.
STREDA 13.02.08 | 16:15 | Dom kultúry v Prievidzi


ŽENSKÝM HLASOM   | top
Sekcia Ženským hlasom prináša osudy žien, ktoré sa z rôznych dôvodov stali obeťami spoločenského systému, vždy v závislosti od kultúry, v ktorej žijú. Tieto filmy sú jedným z prostriedkov zviditeľnenia boja proti bezpráviu, predsudkom, utajovanej brutalite a zároveň poukazujú na slabiny a nedostatky politických zriadení, ktoré často deklarujú pomoc slabým a utláčaným. Dokazujú tiež, že je možné negatívne zážitky spracovať do skúseností, ktoré môžu naznačiť cestu pre ďalšie a ďalších zo zástupu ponižovaných, a že aj uprostred najväčšieho zúfalstva a pokory sa dokáže a musí zrodiť nádej na lepší život.

Nepriatelia šťastia / Enemies of Happiness
Eva Mulvad / Dánsko / 2006 / 59 min.
V roku 2003 predstúpila dvadsaťštyriročná Afganka Malalai Joyová pred dolnú komoru afganského parlamentu, aby tu medzi takmer samými mužmi preniesla krátku, ale silne kritickú reč voči afganskej spoločnosti. Tá bola doposiaľ podľa jej názoru slepá k zločinom, ktoré sa udiali v minulých rokoch, a nerobí nič pre nápravu krívd, medzi ktoré patrí predovšetkým útlak afganských žien. V priebehu niekoľkých minút bola vyvedená zo sály a o pár dní neskôr jej už anonymy hrozili smrťou. I keď volá po slobodnom živote, musí v záujme vlastnej bezpečnosti nosiť burku. Dánska režisérka Eva Mulvadová sleduje Malalai Joyovú v priebehu posledného týždňa pred voľbami do parlamentu, kam kandiduje ako jedna z troch žien spomedzi štyridsaťjeden kandidátov. Jej kampaň je poznamenaná vyhrážkami, ale i podporou vidiečanov, pre ktorých je často jedinou autoritou, na ktorú sa môžu obrátiť so svojimi problémami, akým je domáce násilie alebo vynútené svadby. BBC pred dvoma rokmi prehlásila o Malalai Joyovej, že je najslávnejšou ženou Afganistanu. V kontexte akejkoľvek západnej krajiny by táto informácia vyznela úplne banálne, ale v krajine, kde mohli ženy voliť prvýkrát až v roku 2005, vyvolá zaslúžený obdiv.
ŠTVRTOK 14.02.08 | 16:00 | Dom kultúry v Prievidzi

Znásilnenie ako trest / Rape for Who I Am
Lovinsa Kavuma / Južná Afrika / 2005 / 27 min.
V dokumente sa ozývajú hlasy afrických lesbických žien, ktoré sa rozhodli bojovať za svoju slobodu, šíriť osvetu a venovať sa charitatívnej činnosti zameranej na obhajobu svojej sexuálnej orientácie v homofóbnej spoločnosti. Snažia sa o tvrdé zakročenie proti neustále zamlčiavanému násiliu páchanému na miestnych ženách. Znásilnenie je tu často chápané ako trest za lesbické sklony, či dokonca ako spôsob „liečenia“ tejto odlišnosti. Čistý filmový obraz bez patetického zafarbenia je rovnako dôrazný ako úvodné revolučné heslá dožadujúce sa základných ľudských práv, podfarbené rytmickými údermi bubnov a dynamickými obrazmi pulzujúceho mesta. Táto energia je následne striedaná detailmi tvárí žien, ich intímnymi spoveďami a neobyčajne otvorenými dialógmi pred kamerou, dôvernejšími, než aké by mohli viesť pred svojimi vlastnými rodinami. Film je svedectvom o možnosti boja proti akémukoľvek bezpráviu, predsudkom, ale najmä proti utajovanej brutalite. Ukazuje tiež, ako je možné negatívne zážitky spracovať do skúseností, ktoré môžu naznačovať cestu pre ďalšie a ďalších zo zástupu ponižovaných.
SOBOTA 16.02.08 | 12:15 | Dom kultúry v Prievidzi


STRETY A STRETNUTIA KULTÚR   | top
Filmy zo sekcie Strety a stretnutia kultúr divákov zavedú do Indie, na Severný pól, do Čečenska, na Sibír, do Číny, do Bosny a ďalej a budú hovoriť o tom, že na svete je mnoho rozlične žijúcich, rozlične zmýšľajúcich a rozličnými pravidlami sa riadiacich kultúr. Tie sa ešte stále vo svojej jedinečnosti vynárajú uprostred globalizujúceho sa sveta, no mnohé z nich postupne zanikajú. O týchto stretoch v prieniku niekoľkých časových pásiem a celkom protikladných oblastí sa diváci dozvedia z dvanástich filmov v sekcii, v ktorých uvidia príťažlivé kompozície krajín striedajúce sa s detailmi ľudských tvárí, tiel zvierat i autentických pohľadov na miestne zvyky, filmový materiál, často originálne dokresľovaný hudbou, snímky, ktoré dokazujú, že krása, škaredosť, napätie, boj, prekvapenie a pútavý príbeh nemusia vôbec byť súčasťou výhradne hranej kinematografie.

Berkat a Maršo – šťastie a sloboda / Berkat a Maršo – Happiness and Freedom
David Čálek / ČR / 2007 / 70 min.
Detská tanečná skupina Maršo vznikla v utečeneckom stanovom tábore Sputnik, na čečensko-ingušskej hranici. Počas piatich rokov tu žilo viac ako deväťtisíc čečenských utečencov. Reportérka Petra Procházková založila v Českej republike združenie Berkat ako reakciu na masakre civilného obyvateľstva ruskou armádou v Čečensku. Združenie od tej doby neustále pomáha jej civilným obetiam, predovšetkým ženám. Berkatu sa v roku 2003 podarilo usporiadať turné súboru Maršo v Čechách. Cieľom bolo priniesť deťom iné ako hrôzostrašné zážitky vojny a upozorniť Čechov na zúfalú situáciu v krajine postihnutej mediálnou blokádou. V dokumente sa striedajú výpovede o vojne, o zmysle pomoci druhým s diskusiou o tom, ako prebudiť Čechov z pasivity a zo sústredenia sa na seba samých. V roku 2006 sa Berkat rozhodol opäť pozvať deti z Marša. Tábor Sputnik bol však medzitým rozpustený a deti bolo potrebné hľadať po celom Čečensku. V ich životoch sa mnohé zmenilo. Zmenili sa i samotné deti a nakoniec bolo iné aj ich prijatie v Česku. Už to neboli úbohé malé deti z vojny vďačné za plyšových medvedíkov. Odrazu tu stáli nároční mladí ľudia s neistou budúcnosťou a s puncom malých teroristov.
SOBOTA 16.02.08 | 11:00 | Dom kultúry v Prievidzi

Mladý hrdý nácko / Young, Nazi and Proud
David Modell / UK / 2002 / 49 min.
Reportér David Modell strávil niekoľko mesiacov po boku vplyvného člena extrémistickej Britskej národnej strany Marka Coletta. Tento univerzitný študent hovorí o svojich sympatiách k nacistickému Nemecku i k jeho vodcovi. Prehlasuje, že by radšej žil v 30. rokoch v Hitlerovej ríši než v mnohých súčasných mestách demokratického kráľovstva, a svoju výpoveď dopĺňa nenávistnými rasistickými poznámkami. Skutočne otvorený je však jedine vtedy, keď sa domnieva, že kamera je vypnutá. Na základe usvedčenia zo sympatií k nacistickým ideám sa strana tohto charizmatického muža verejne zrieka. Režisér ale sleduje ďalšie udalosti a dostáva sa pod povrch praktík politikov. Odhaľuje, že celá táto aféra slúžila len na posilnenie volebných šancí krajnej pravice. Spriaznenosť vedenia Britskej národnej strany s Markom Colettom trvá, rovnako tak neprestáva jeho príprava na post predsedu mladých nacionalistov. Pred očami diváka sa odohráva nielen šokujúca ukážka politických a mediálnych machinácií, ale hlavne je tu vykreslený desivý portrét muža, ktorý dokazuje, že nebezpečné idey nestrácajú svoju pôsobivosť ani potom, čo sa stali príčinou a základom rozsiahlej genocídy. Latentné násilie je v spoločnosti stále živé.
PIATOK 15.02.08 | 16:00 | Dom kultúry v Prievidzi

Most cez Wadi / Bridge over the Wadi / Gesher Al-Havadi
Barak Heymann, Tomer Heymann / Izrael / 2006 / 57 min.
V kraji Wadi, ktorý sa nachádza v strede Izraela, žijú v tesnej blízkosti Židia a Arabi. Po desiatkach rokov násilných konfliktov sa rodičia z oboch strán rozhodli založiť spoločnú bilingválnu a národnostne zmiešanú školu pre svoje deti. Sama idea akoby zrazu prehlušila národnostné, politické a náboženské konflikty celého Izraela. Atmosféra prvého školského dňa dokazuje, ako radosť detí dokáže obmäkčiť rodičov, ktorí odrazu znesú i prítomnosť svojich „nepriateľov“. Režiséri Barak a Tomer Heymann však neodišli hneď ako získali niekoľko optimistických záberov. Každý štátny alebo náboženský sviatok znamená pre učiteľov a rodičov detí neľahké rozhodovanie o tom, čo je správne a čo sa majú deti učiť. Zatiaľ čo izraelské deti môžu chápať modlenie pri moslimských sviatkoch spolu s palestínskymi spolužiakmi ako ďalší druh zábavy, tak napríklad štátny sviatok deklarácie nezávislosti Izraela medzi nich vnáša etnické napätie. Napriek tomu tieto deti, zatiaľ len málo zaťažené predsudkami, provokujú rodičov neustálymi otázkami a nútia ich uvažovať o svojich názoroch. Nezdá sa, že by sa deti vzdali nových priateľstiev, ale už teraz sa musia rozhodovať, či im bude vlastná tolerancia, alebo zášť predchádzajúcich generácií.
STREDA 13.02.08 | 19:00 a SOBOTA 16.02.08 | 10:00 | Dom kultúry v Prievidzi


JEDEN SVET DEŤOM   | top
Sekcia Jeden svet deťom ponúka tri krátke dokumentárne filmy, vyrobené špeciálne pre detského diváka. Témy krátkych dokumentov sa týkajú najmä života detí v rozvojových krajinách, alebo vypovedajú o deťoch utečencov, ktorí odišli zo svojej vlasti hľadať lepšiu budúcnosť pre svoje rodiny v Európe.

Dostať šancu / Get a chance
Marek Kuboš, Peter Harum / SR / 2007 / 30 min.
Film z produkcie združenia eRko a štúdia LUX prináša pohľady na deti a mladých v slumoch v Nairobi v Keni. Predstavuje pozitívne príbehy, snahu a odhodlanie zlepšiť svoj život. Toto odhodlanie vyvrcholí vo filme v príbehu futbalistu Patricka Oboyu, ktorý vyrastal v slume a dnes hrá profesionálny klubový futbal v Českej republike a reprezentuje Keňu v národnom tíme. Film je jednoduchým posolstvom, ako urobiť z ničoho niečo. Prezentuje dôležitosť dosiahnutia Miléniových rozvojových cieľov, v rámci ktorých by sa rozvinuté štáty sveta mali usilovať o zníženie chudoby vo svete. Tento film je posolstvom pre nás všetkých.
PIATOK 15.02.08 | 19:00 | Dom kultúry v Prievidzi